Ako, si ukážeme v našom článku. Ťažba je neoddeliteľnou súčasťou života každého coinu. Napĺňa myšlienku zakladateľa a súčasne celú sieť chráni. Ďalej si povieme, kto sa môže stať ťažiarom a komu sa dobývanie virtuálnej meny oplatí.
Čo je ťažba kryptomien
Ťaženie kryptomien zabezpečuje plynulú prevádzku blockchainovej siete. Zároveň sa takto uvoľňujú do obehu novovytvorené mince ako odmena za prebehnutú ťažbu. Bez ťažby, ako si ukážeme, sa kryptomeny nezaobídu. Ťažobné spoločnosti spoločne s ťažiarmi jednotlivcami udržujú sieť stále funkčnú a v chode. Sieť funguje nepretržite 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Ťaženie overuje všetky transakcie medzi užívateľmi kryptomeny. Stará sa o to, aby boli už navždy zapísané v blockchainu (pomyselnej účtovnej knihe kryptomeny). Ťažiari pri sebe tiež vedú kópiu blockchainu. Kryptomeny tak majú veľa na sebe nezávislých a stále aktualizovaných kópií. Preto je prakticky nemožno ich obmedziť zo strany štátov. Nie je takmer možné ich napadnúť hackermi, vzhľadom k veľkému počtu ťažiarov.
Prečo kryptomeny ťažíme
Najjednoduchšou odpoveďou na túto otázku sú slová decentralizácia a bezpečnosť. Satoshi Nakamoto, zakladateľ prvej kryptomeny bitcoinu, v pôvodnom dokumente (white paper) uvádza, že kryptomena má byť decentralizovaná.
Najmä v začiatkoch mal bitcoin stovky, možno tisíce drobných ťažiarov. Boli to nadšenci a v tejto dobe im pre ťažbu stačil len obyčajný domáci počítač. Neboli tu veľké subjekty, ktoré by profitovali väčšinu bitcoinu. Situácia dnes je iná. Na ťažbu je potreba veľké množstvo výkonu. Tento výkon dodávajú najmä grafické karty a špecializovaný hardvér, ktorým sú napríklad ASIC minery.
Ako vznikajú nové coiny
Ťaženie kryptomeny potom má okrem ideologických dôvodov úplne praktické dôvody. Ťažením v prvom rade dochádza k uvoľňovaniu nových coinov do obehu. V prípade bitcoinu je to teraz 12,5 BTC za jeden vyťažený blok. Z týchto jednotlivých blokov sa skladá blockchain. Za každých 210 000 blokov sa odmena zníži na polovicu (ide o tzv. halving, česky polenie). Znížením odmeny tak dochádza k vopred plánovanej deflácii meny. Ide o obvyklé nastavenie, ktoré je vo svete kryptomien bežné.
Viac zapojených ťažiarov znamená bezpečnejšiu kryptomenu. Ak niektoré ťažobné spoločnosti zaniknú, bude ich stále dostatok. V sieti je tiež takmer nemožné podvádzať. Kryptomeny možno teoreticky napadnúť takzvaným 51percentným útokom. Podvodník sa v tomto prípade zmocní väčšiny výkonu. Musel by mať neuveriteľné množstvo ťažobnej techniky. Vydal by tiež veľa elektriny. Následne by bol tento prevádzkovateľ ťažby schopný „prepísať históriu“. Mohol by si prepísať coiny na vlastný účet. Vzhľadom k veľkosti celej siete sa tento útok u bitcoinu ešte nikdy nestal.
Ako sa kryptomeny ťažia
Ťaženie prebieha pri pohľade zvonku veľmi jednoducho. Podnikateľ, ktorý chce začať ťažiť, si zadováži príslušný ťažobný hardware. Potom ho zapojí do kryptomenovej (napríklad bitcoinovej) siete. Prebehne to tak, že si nainštaluje špeciálny ťažobný softvér. Kryptomeny ako napríklad Monero môžu byť ťažené bez zvláštneho hardvéru. Stačí k tomu prehliadač (niekedy je Monero ťažené nevedomky, pomocou počítačového vírusu).
Po zapojení do siete sa rozbehnú naplno ťažobné stroje, ktoré „pracujú“ na výpočte algoritmu. Ťažiar, ktorý ako prvý „nájde“ patričnú kombináciu znakov, vyťaží nový blok. Okrem spomínanej odmeny za 1 vyťažený blok (teraz je odmena 12,5 mince v prípade bitcoinu) dostáva úspešný ťažiar tiež transakčné poplatky od užívateľov kryptomeny.
Vlastný hardvér
Čím viac percentuálneho výkonu siete prevádzkovateľ ťažby má, tým je väčšia šanca na získanie odmeny za nájdený blok. Napríklad ak by spoločnosť ovládla 20 % výkonu, dostane logicky 20 % novo vyťažených bitcoinov. Pokiaľ ide o malú spoločnosť, meriame výkon na zlomok percenta.
Na vlastnom hardvéri úplne samostatne teda už mnoho spoločností neťaží. Českí vývojári zo spoločnosti SatoshiLabs prišli s riešením. Okrem toho, že vytvorili prvú hardvérovú kryptomenovú peňaženku na svete Trezor, vymysleli tiež tzv. pool.
Pool čiže spojenie ťažiarov
Pool je spôsob ťažby kryptomien. Mnoho malých sa spojí dohromady. Samotní malí ťažiari by sotva kryptomenu vyťažili. Dohromady majú oveľa väčšiu šancu na odmenu. Po získaní odmeny si ju medzi sebou spravodlivo rozdelia, podľa poskytnutého výkonu – elegantné a jednoduché riešenie.
Ťaženie kryptomien sa spája nielen s technologickými výzvami, ale aj s možnosťou vytvárať pasívny príjem. Ak vás táto téma zaujíma, oplatí sa preskúmať rôzne metódy a nástroje, ktoré môžu zefektívniť tento proces. Okrem tradičných metód, ako je využitie špecializovaného hardvéru, dnes existujú aj alternatívne možnosti, ako napríklad staking alebo cloud mining, ktoré umožňujú ťažiť bez nutnosti vlastného vybavenia.
Oplatí sa ťažiť
Túto otázku si musí klásť každý ekonomicky uvažujúci ťažiar. Na internete existuje mnoho kalkulačiek, ktoré podľa aktuálnej ceny kryptomeny, ceny elektriny a výkonosti hardvéru určia, či bude ťaženie zárobkové.
Vzorovo vypočítajme situáciu v Českej republike pre bitcoin. Uvažujme, že by sme kúpili najnovší dostupný hardvér ASICminer 8 Nano Pro. V čase písania článku je cena bitcoinu cca 10 100 USD. Cena jednej KWh je približne 4 Kč (0,17 USD). Ziskovosť je podľa kalkulačky 3,24 americké doláre na deň, teda 97 dolárov mesačne. V kalkulácii nie je započítaná úvodná cena mineru.
V prostredí Českej republiky je úplne nevýhodné ťažiť samostatne. Spojiť sa do poolu je nutnosťou.
Proof of Work
Do češtiny možno tento názov preložiť ako „dôkaz práce“. Ťažiar svoju prácu vykonáva pomocou špeciálneho hardvéru, ako bolo popísané vyššie. Tento hardvér spotrebováva elektrinu a tým overuje kryptomenové transakcie, teda ťaží nové bloky.
Spotreba elektriny u bitcoinovej siete z roka na rok rastie a je predmetom kritiky. Tento spôsob ťažby je však v zásade tým najbezpečnejším. Nemožno ho obísť inak ako vydaním neuveriteľne veľkého množstva elektriny, čo by sa vo výsledku nikomu neoplatilo.
Medzi kryptomeny s Proof of Work (PoW) patrí napríklad bitcoin (BTC) alebo litecoin (LTC).
Proof of Stake
Oproti Proof of Work nespotrebuje Proof of Stake zďaleka toľko energie. Transakcie v sieti tohto typu kryptomien nie sú potvrdzované ťažobnými strojmi. Potvrdzujú je užívatelia, ktorí vlastnia určité minimálne množstvo určitého coinu. Väčšinou ide o väčšie množstvo (napríklad niekoľko tisíc virtuálnych mincí).
Mince pre tzv. „stakeovanie“ sú uložené do pomyselnej úschovy v rámci siete. Akonáhle je transakcia potvrdená ako správna, dostane ich používateľ späť vrátane odmeny za to, že svoje coiny dočasne poskytol. Keby bol vyťažený blok vyhodnotený ako falošný, nedostal by ťažiar mince naspäť (išlo by o formu trestu).
Proof of Stake (PoS) nájdeme napríklad u kryptomien Dash (DASH), NEO, Cardano (ADA).
Je ťaženie legálne
Vo väčšine krajín sveta je ťažba úplne legálna. Výnosy z nej sa dania podľa príslušných zákonov podľa výšky dane z príjmu (ako napríklad u bežnej podnikateľskej činnosti). Sú však niektoré krajiny, ktoré o zákaze uvažovali alebo uvažujú, medzi nimi napríklad India alebo Japonsko. V roku 2018 prebehla v Číne razia na ťažiarov. Aj cez tieto obštrukcie patrí táto krajina k jednoznačne najväčším ťažiarom.