Ako si ukážeme v našom článku, ťažba je neoddeliteľnou súčasťou života každého coinu. Napĺňa myšlienku zakladateľa a súčasne celú sieť chráni. Ďalej si povieme, kto sa môže stať ťažiarom a komu sa dobývanie virtuálnej meny oplatí.
Čo je ťažba kryptomien
Ťaženie kryptomien zabezpečuje plynulú prevádzku blockchainovej siete. Zároveň sa takto uvoľňujú do obehu novovytvorené mince ako odmena za prebehnutú ťažbu. Bez ťažby, ako si ukážeme, sa kryptomeny nezaobídu. Ťažobné spoločnosti spoločne s ťažiarmi jednotlivcami udržujú sieť stále funkčnú a v chode. Sieť funguje nepretržite 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Ťaženie overuje všetky transakcie medzi používateľmi kryptomeny. Stará sa o to, aby boli už navždy zapísané v blockchaine (pomyselnej účtovnej knihe kryptomeny). Ťažiari u seba tiež vedú kópiu blockchainu. Kryptomeny tak majú veľa na sebe nezávislých a stále aktualizovaných kópií. Preto ich prakticky nemožno obmedziť zo strany štátov. Takmer nemožné je aj napadnúť ich hackermi, a to vzhľadom na veľký počet ťažiarov.
Prečo kryptomeny ťažíme
Najjednoduchšou odpoveďou na túto otázku sú slová decentralizácia a bezpečnosť. Satoshi Nakamoto, zakladateľ prvej kryptomeny bitcoin, v pôvodnom dokumente (white paper) uvádza, že kryptomena má byť decentralizovaná.
Najmä v začiatkoch mal bitcoin stovky, možno tisíce drobných ťažiarov. Boli to nadšenci a v tej dobe im na ťažbu stačil len obyčajný domáci počítač. Neboli tu veľké subjekty, ktoré by vyťažili väčšinu bitcoinov. Situácia dnes je iná. Na ťažbu je potrebné veľké množstvo výkonu. Tento výkon dodáva najmä špecializovaný hardvér, ktorým sú napríklad ASIC minery.
Ako vznikajú nové coiny
Ťaženie kryptomeny má okrem ideologických dôvodov aj celkom praktické dôvody. Ťažením v prvom rade dochádza k uvoľňovaniu nových coinov do obehu. V prípade bitcoinu je odmena za jeden vyťažený blok od apríla 2024 rovná 3,125 BTC. Z týchto jednotlivých blokov sa skladá blockchain. Každých 210 000 blokov sa odmena zníži na polovicu (ide o takzvaný halving, po slovensky polenie). Posledné polenie prebehlo v apríli 2024, keď odmena klesla zo 6,25 na 3,125 bitcoinu. Ďalšie sa očakáva zhruba v roku 2028. Znížením odmeny tak dochádza k vopred plánovanej deflácii meny. Ide o obvyklé nastavenie, ktoré je vo svete kryptomien bežné.
Viac zapojených ťažiarov znamená bezpečnejšiu kryptomenu. Ak niektoré ťažobné spoločnosti zaniknú, bude ich stále dostatok. V sieti je tiež takmer nemožné podvádzať. Kryptomeny možno teoreticky napadnúť takzvaným 51percentným útokom. Podvodník sa v tomto prípade zmocní väčšiny výkonu. Musel by mať neuveriteľné množstvo ťažobnej techniky. Vydal by tiež obrovské množstvo elektriny. Následne by bol takýto ťažiar schopný „prepísať históriu“. Mohol by si prepísať coiny na vlastný účet. Vzhľadom na veľkosť celej siete sa tento útok pri bitcoine ešte nikdy nestal.
Ako sa kryptomeny ťažia
Ťaženie prebieha pri pohľade zvonku veľmi jednoducho. Podnikateľ, ktorý chce začať ťažiť, si zadováži príslušný ťažobný hardvér. Potom ho zapojí do kryptomenovej (napríklad bitcoinovej) siete. Prebehne to tak, že si nainštaluje špeciálny ťažobný softvér. Kryptomeny ako napríklad Monero môžu byť ťažené bez zvláštneho hardvéru. Stačí na to prehliadač (niekedy je Monero ťažené nevedomky, pomocou počítačového vírusu).
Po zapojení do siete sa rozbehnú naplno ťažobné stroje, ktoré „pracujú“ na výpočte algoritmu. Ťažiar, ktorý ako prvý „nájde“ patričnú kombináciu znakov, vyťaží nový blok. Okrem spomínanej odmeny za 1 vyťažený blok (teraz 3,125 mince v prípade bitcoinu) dostáva úspešný ťažiar tiež transakčné poplatky od používateľov kryptomeny.
Vlastný hardvér
Čím viac percentuálneho výkonu siete ťažiar má, tým väčšia je šanca na získanie odmeny za nájdený blok. Napríklad ak by spoločnosť ovládla 20 % výkonu, dostane logicky 20 % novo vyťažených bitcoinov. Pokiaľ ide o malú spoločnosť, meriame výkon na zlomok percenta.
Na vlastnom hardvéri úplne samostatne teda už mnoho spoločností neťaží. Českí vývojári zo spoločnosti SatoshiLabs prišli s riešením. Okrem toho, že vytvorili prvú hardvérovú kryptomenovú peňaženku na svete Trezor, vymysleli tiež takzvaný pool.
Pool čiže spojenie ťažiarov
Pool je spôsob ťažby kryptomien. Mnoho malých ťažiarov sa spojí dohromady. Samotní malí ťažiari by sotva kryptomenu vyťažili. Dohromady majú oveľa väčšiu šancu na odmenu. Po získaní odmeny si ju medzi sebou spravodlivo rozdelia, podľa poskytnutého výkonu. Elegantné a jednoduché riešenie.
Ťaženie kryptomien sa spája nielen s technologickými výzvami, ale aj s možnosťou vytvárať pasívny príjem. Ak vás táto téma zaujíma, oplatí sa preskúmať rôzne metódy a nástroje, ktoré môžu zefektívniť tento proces. Okrem tradičných metód, ako je použitie špecializovaného hardvéru, dnes existujú aj alternatívne možnosti, ako napríklad staking alebo cloud mining, ktoré umožňujú ťažiť bez nutnosti vlastného vybavenia.
Kam sa presunula ťažba
Ešte pred pár rokmi bola ťažiarskou veľmocou Čína. To sa zmenilo v roku 2021, keď tamojšie úrady ťažbu kryptomien plošne zakázali. Výkon sa počas niekoľkých mesiacov presunul inam, predovšetkým do Spojených štátov. Tie dnes držia zhruba 38 % celkového výpočtového výkonu bitcoinovej siete a sú najväčším ťažiarom na svete. Ďalej sa ťažbe darí v krajinách s lacnou energiou, ako je Kazachstan, Rusko alebo Kanada.
Tento presun mal aj vedľajší efekt. Ťažba sa presunula bližšie k lacným a stále častejšie obnoviteľným zdrojom energie. Podľa novších odhadov pochádza zhruba polovica energie spotrebovanej sieťou z udržateľných zdrojov.
Oplatí sa ťažiť
Túto otázku si musí klásť každý ekonomicky uvažujúci ťažiar. Na internete existuje mnoho kalkulačiek, ktoré podľa aktuálnej ceny kryptomeny, ceny elektriny a výkonnosti hardvéru určia, či bude ťaženie zárobkové.
Výsledok stojí a padá na troch číslach. Cena bitcoinu sa v roku 2026 pohybuje okolo 66 000 USD, historické maximum presiahlo v októbri 2025 hranicu 126 000 USD. Proti tomu ale hrajú dve veci. Odmena za blok sa po polení v roku 2024 znížila na polovicu a cena elektriny na Slovensku nepatrí k tým najnižším v Európe. Kto počíta so solídnym ziskom, musí mať lacnú energiu a moderný ASIC miner.
V slovenských podmienkach je úplne nevýhodné ťažiť samostatne. Spojiť sa do poolu je prakticky nutnosťou. Musíme priznať, že pre bežného záujemcu u nás dnes vychádza výhodnejšie bitcoin rovno nakúpiť než ho ťažiť.
Proof of Work
Do slovenčiny možno tento názov preložiť ako „dôkaz práce“. Ťažiar svoju prácu vykonáva pomocou špeciálneho hardvéru, ako bolo popísané vyššie. Tento hardvér spotrebováva elektrinu a tým overuje kryptomenové transakcie, teda ťaží nové bloky.
Spotreba elektriny v bitcoinovej sieti rástla dlhé roky a je predmetom kritiky. Tento spôsob ťažby je však v zásade tým najbezpečnejším. Nemožno ho obísť inak ako vydaním neuveriteľne veľkého množstva elektriny, čo by sa vo výsledku nikomu neoplatilo.
Medzi kryptomeny s Proof of Work (PoW) patrí napríklad bitcoin (BTC) alebo litecoin (LTC).
Proof of Stake
Oproti Proof of Work nespotrebuje Proof of Stake zďaleka toľko energie. Transakcie v sieti tohto typu kryptomien nie sú potvrdzované ťažobnými strojmi. Potvrdzujú ich používatelia, ktorí vlastnia určité minimálne množstvo daného coinu a dajú ho do takzvaného stakingu.
Mince na takzvané „stakeovanie“ sú uložené do pomyselnej úschovy v rámci siete. Akonáhle je transakcia potvrdená ako správna, dostane ich používateľ späť vrátane odmeny za to, že svoje coiny dočasne poskytol. Keby bol vyťažený blok vyhodnotený ako falošný, používateľ by mince naspäť nedostal (išlo by o formu trestu).
Proof of Stake (PoS) nájdeme napríklad pri kryptomenách Cardano (ADA), NEO alebo Dash (DASH). Zásadnou zmenou prešlo v septembri 2022 aj Ethereum. Cez aktualizáciu zvanú The Merge prešlo z Proof of Work na Proof of Stake a spotrebu energie tým zrazilo o viac ako 99 %.
Je ťaženie legálne
Vo väčšine krajín sveta je ťažba úplne legálna. Výnosy z nej sa zdaňujú podľa príslušných zákonov podľa výšky dane z príjmu (ako napríklad pri bežnej podnikateľskej činnosti). Sú však niektoré krajiny, ktoré o zákaze uvažovali alebo uvažujú. Najvýraznejším krokom bol už spomínaný čínsky zákaz z roku 2021, ktorý presunul ťažbu do Spojených štátov. Napriek tomu zostáva ťažba globálne obrovským odvetvím a v prevažnej väčšine štátov ju nič neobmedzuje.
Informácie o zdanení výnosov z ťažby berte ako informatívny prehľad, nie ako daňové poradenstvo. Pravidlá sa menia a záleží aj na vašej konkrétnej situácii, preto si ju vždy overte u daňového poradcu alebo priamo na finančnej správe.
Časté otázky
Koľko bitcoinov dnes dostane ťažiar za jeden blok?
Od polenia v apríli 2024 je odmena 3,125 BTC za vyťažený blok. K tomu si ťažiar pripíše ešte transakčné poplatky. Ďalšie polenie, ktoré odmenu opäť zníži na polovicu, sa čaká zhruba v roku 2028.
Kto dnes vyťaží najviac bitcoinov?
Po čínskom zákaze v roku 2021 sa najväčším ťažiarom stali Spojené štáty s podielom okolo 38 % výpočtového výkonu siete. Nasledujú krajiny s lacnou energiou ako Kazachstan, Rusko alebo Kanada.
Oplatí sa ťažiť bitcoin doma?
Pri cenách elektriny na Slovensku a nižšej odmene po polení je samostatné domáce ťaženie bitcoinu prakticky nezárobkové. Kto aj tak chce ťažiť, obvykle sa pripája do poolu. Pre bežného záujemcu býva výhodnejšie bitcoin rovno kúpiť.