Základné informácie o indexe
Päťsto amerických firiem, tie najväčšie, ktoré na tamojších burzách nájdete. To je S&P 500 v jednej vete. Ide o takzvané spoločnosti s veľkou kapitalizáciou, teda podniky s vysokou trhovou hodnotou. Nevyberá ich počítač ani náhoda, ale komisia analytikov podľa jasne daných pravidiel. K tým sa o chvíľu dostaneme.
Jedna vec mätie začiatočníkov takmer vždy. Firmy v indexe totiž nemajú rovnakú váhu. Nie je to tak, že by každá tvorila presne jednu päťstotinu celku. Naopak. Čím väčšia firma, tým väčší kus indexu si ukrojí. Apple sám osebe dlhodobo zaberá niekoľko percent, zatiaľ čo na tie najmenšie zostanú stotiny.
| Ukazovateľ | Hodnota | Poznámka |
|---|---|---|
| Počet spoločností | 500 | odtiaľ názov indexu |
| Počet akcií v indexe | 503 | tri firmy majú kótované dve triedy akcií, preto je cenných papierov o tri viac ako spoločností |
| Vznik v dnešnej podobe | 4. marca 1957 | prvé výpočty siahajú až do roku 1923 |
| Spôsob váženia | podľa voľne obchodovateľnej trhovej kapitalizácie | čím väčšia firma, tým väčší vplyv na hodnotu indexu |
| Pokrytie amerického trhu | zhruba 80 % trhovej kapitalizácie | nejde o podiel na ekonomike, ale na hodnote akciového trhu |
| Priemerný ročný výnos za 10 rokov | 13,6 % bez dividend | dlhodobý priemer indexu je okolo 10 % |
Z tejto tabuľky vyplýva jedna vec, ktorú veľa ľudí prehliadne. Keď sa darí pár technologickým gigantom, potiahnu nahor celý S&P 500. A opačne to platí tiež.
Váha firmy v indexe zodpovedá hodnote jej voľne obchodovateľných akcií. Firma za bilión dolárov má v indexe zhruba stokrát väčší vplyv než firma za desať miliárd, hoci sú v zozname obe len raz. Do výpočtu sa navyše počítajú iba akcie skutočne dostupné na trhu, nie podiely zakladateľov či štátu.
História indexu
Meno indexu nesie firma Standard & Poor’s a jej korene siahajú prekvapivo hlboko. Už v roku 1860 vydal jej zakladateľ Henry Varnum Poor príručku pre investorov do vtedajšej veľkej novinky, do železníc. Dodnes patrí Standard & Poor’s medzi najrešpektovanejšie ratingové agentúry na svete.
Samotný index vznikal postupne a cesta k dnešnej podobe trvala takmer sto rokov:
Od roku 1957 index v podstate beží nepretržite. Prepočítava sa každý obchodný deň a jeho počiatočná hodnota vychádza z priemeru rokov 1941 až 1943, ktorému správca priradil desať bodov.
Výber spoločností v indexe a ich obmena
Teraz malý háčik, ktorý zamotá hlavu takmer každému. Index sa volá 500, ale akcií je v ňom 503. Ako je to možné?
Môžu za to tri firmy, ktoré majú kótované dve rôzne triedy akcií. Alphabet, teda materská spoločnosť Googlu, ďalej Fox Corporation a News Corp. Firiem je teda 500, cenných papierov 503. Spolu pokrývajú zhruba 80 % trhovej kapitalizácie amerického akciového trhu.
Ešte pred pár rokmi to fungovalo inak. Od roku 2017 platilo, že firmy s viacerými triedami akcií sa do indexu po novom nedostanú, pričom tie už kótované si svoje miesto udržali. V apríli 2023 však správca indexu toto obmedzenie po konzultácii s trhom zrušil a spoločnosti s viacerými triedami akcií sú opäť oprávnené. Neplatí to len pre takzvané tracking stocks, tie zostávajú mimo hry.
Musím priznať, že ma pri overovaní údajov prekvapilo, koľko slovenských aj zahraničných textov dodnes uvádza 505 akcií a zdôvodňuje to pravidlom z roku 2017. Je to už tri roky neaktuálne. Preto sme si čísla aj podmienky radšej prešli priamo v platnej metodike indexu.
Jednu výnimku má v pravidlách pevne zapísanú Berkshire Hathaway. Pre nízku obchodovateľnosť drahých akcií triedy A správca indexu počíta celú firmu pod lacnejšou triedou B.
Aby sa firma vôbec dostala do indexu, musí prejsť pomerne hustým sitom:
| Podmienka | Čo musí firma splniť |
|---|---|
| Sídlo a vykazovanie | sídlo v USA a pravidelné výkazy 10-K, 10-Q a 8-K |
| Burza | NYSE, Nasdaq, NYSE Arca, NYSE American, burzy skupiny Cboe alebo Texas Stock Exchange |
| Trhová kapitalizácia | najmenej 22,7 miliardy dolárov, hranica sa posudzuje každý štvrťrok |
| Voľne obchodovateľný podiel | aspoň 10 % akcií, hodnotou minimálne polovica uvedenej hranice |
| Objem obchodov | aspoň 250-tisíc kusov akcie v každom zo šiestich mesiacov pred posudzovaním |
| Pomer objemu ku kapitalizácii | ročný objem zobchodovaných peňazí aspoň 0,75-násobok voľne obchodovateľnej hodnoty firmy |
| Ziskovosť | kladný zisk za posledný štvrťrok aj za súčet štyroch posledných štvrťrokov |
| Čas na burze | aspoň dvanásť mesiacov od vstupu na burzu |
Mimo hry navyše zostávajú celé skupiny cenných papierov a právnych foriem:
- ETF a uzavreté fondy,
- komanditné spoločnosti a podobné štruktúry,
- prioritné akcie a opčné listy,
- konvertibilné dlhopisy,
- ADR, teda americké depozitné certifikáty na zahraničné akcie.
Práve podmienka ziskovosti robí zo S&P 500 niečo iné než jednoduchý rebríček najväčších amerických firiem. Stratová spoločnosť sa dovnútra nedostane, aj keby ju trh oceňoval na stovky miliárd dolárov. A aj keď firma splní všetky kritériá, konečné slovo má aj tak komisia.
Zoznam sa navyše nedrží navždy. Tu by sme radi opravili jeden rozšírený omyl. Index nemá pravidelnú kompletnú revíziu raz za štvrťrok. Zmeny sa robia podľa potreby a môžu prísť kedykoľvek, najčastejšie pre fúzie, akvizície alebo zásadnú prestavbu firmy. Štvrťročne sa aktualizujú len počty akcií a váhy.
Komisia sa síce snaží vyberať firmy tak, aby v indexe vydržali a nemuseli po pár mesiacoch opäť von, aj tak z neho však časom vypadli mnohé známe spoločnosti. The New York Times, Wendy’s, Texaco, Kodak. Byť veľký skrátka nie je doživotná istota. Kto z indexu raz vypadne, musí navyše počkať minimálne rok, kým ho komisia začne znova posudzovať.
Historický výnos indexu
Dlhodobo sa priemerný ročný výnos S&P 500 pohybuje okolo 10 %. Posledných desať rokov však bolo výrazne nadpriemerných. K 30. júnu 2026 index v desaťročnom priemere rástol o 13,6 % ročne, a to je samotný cenový výnos bez dividend. S reinvestovanými dividendami je číslo ešte zhruba o dva percentuálne body vyššie.
| Obdobie (k 30. 6. 2026) | Priemerný ročný cenový výnos |
|---|---|
| 1 rok | 20,9 % |
| 3 roky | 19,0 % |
| 5 rokov | 11,8 % |
| 10 rokov | 13,6 % |
Rok 2025 sa skončil rastom okolo 16 %, s dividendami dokonca takmer 18 %. Išlo o tretí dvojciferný rok po sebe. Pri písaní tejto aktualizácie začiatkom augusta 2026 sa index pohyboval okolo 7 700 bodov a atakoval historické maximá.
Takto ružové to však nie je stále. V krízových rokoch dokáže index klesnúť aj o desiatky percent. Zaujímavé je, že ako celok padá miernejšie než jednotlivé akcie v ňom. Vezmime si krízu z rokov 2007 až 2009. Microsoft vtedy stratil okolo 60 % ceny. Walmart v rovnakom období „len“ 28 %. Index, ktorý v sebe má oboje, skončil niekde medzi.
Dva ukážkové prepady
Na prelome tisícročí praskla takzvaná dot-com bublina a index počas nasledujúcich dvoch rokov prišiel zhruba o polovicu hodnoty. O pár rokov neskôr, v roku 2007, udrela hypotekárna kríza a index od svojho vrcholu odpísal asi 56 %.
Vyzerá to desivo, uznávam. Lenže podstata je inde. Z každého takého prepadu sa index napokon zdvihol a k predchádzajúcim maximám pridal ďalšie stovky percent. Kto za tie roky nepredával a v prepadoch naopak dokupoval, ten zarobil.
Historické výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov. Posledných desať rokov bolo nadpriemerných a spoliehať sa na to, že takéto tempo vydrží aj ďalšiu dekádu, by bola chyba. Počítajte skôr s dlhodobým priemerom okolo 10 % ročne.
Využitie S&P 500
Index má v zásade dve úlohy. Prvá je čisto informačná. Slúži ako teplomer americkej ekonomiky. Darí sa firmám, rastie index. Keď prituhne, index klesá. Jednotlivé akcie sa pritom hýbu prudšie, index ako celok je pokojnejší.
Druhá úloha je tá, pre ktorú tu najskôr ste. Investičná. S&P 500 dlhodobo zhodnocuje kapitál v priemere okolo 10 % ročne, a to už aj so všetkými krízami a prepadmi, ktoré sme pred chvíľou spomenuli. Nie sú to teda čísla z ideálneho sveta, ale reálny priemer aj s tými škaredými rokmi.
Prečo investovať do S&P 500
Prečo práve tento index, a nie niečo iné? Dôvodov je hneď niekoľko.
Hodí sa na dlhé držanie. Pokojne na celý život. Pozrite sa na akýkoľvek dlhodobý graf. Aj človek, ktorý nakúpil v najhoršej možnej chvíli, na lokálnom vrchole tesne pred prepadom, je po desiatich rokoch aj tak výrazne vyššie. Chce to len nepanikáriť a nevystúpiť práve v najhoršom momente.
Potom je tu diverzifikácia, známe pravidlo o vajciach a jednom košíku. Index ju robí za vás. Máte v ňom banky, priemysel, technológie aj zdravotníctvo naraz. Zakopne jedna firma? V päťstovke to takmer nepocítite.
Modelový výpočet: keby ste v polovici roka 2016 vložili 4 000 € do fondu kopírujúceho index a ten by rástol priemerným tempom posledných desiatich rokov, teda 13,6 % ročne, mali by ste v polovici roka 2026 zhruba 14 300 €. Výpočet nezahŕňa dividendy, poplatky, dane ani pohyb kurzu eura voči doláru.
Likvidita je ďalšie plus. Či držíte jednotlivé akcie alebo ETF, počas obchodných hodín z pozície jednoducho vystúpite. Peniaze nie sú nikde zamknuté.
A nakoniec inflácia. V Spojených štátoch ceny v júni 2026 medziročne vzrástli o 3,5 %, čo bolo spomalenie zo 4,2 % v máji. Na Slovensku bola júnová inflácia 1,5 % a podľa predbežného odhadu štatistikov v júli mierne zrýchlila na 1,7 %. Dlhodobý výnos indexu sa stále drží nad týmito hladinami, takže vaše peniaze reálne skôr rastú, než aby ich inflácia pomaly ukrajovala.
Výhody a nevýhody investovania do S&P 500
Výhody
- Široké rozloženie rizika medzi 500 firiem a všetky hlavné odvetvia
- Dlhodobý priemerný výnos okolo 10 % ročne aj so započítanými krízami
- Vysoká likvidita, z pozície vystúpite počas obchodných hodín
- Nízke náklady pri fondoch kopírujúcich index
- Do indexu sa dostanú iba ziskové firmy
Nevýhody
- Silná koncentrácia v niekoľkých najväčších technologických firmách
- Iba americké akcie, žiadna geografická diverzifikácia
- Kurzové riziko eura voči doláru
- V kríze dokáže index klesnúť aj o viac ako 50 %
- Návrat na predchádzajúce maximá môže trvať roky
Ako obchodovať s indexom
Kúpiť si kus S&P 500 na pobočke jednoducho nejde. Najjednoduchšia cesta preto vedie cez ETF, teda fondy obchodované na burze. Taký fond nakúpi akcie presne v takom pomere, v akom sú v indexe, a svoje podiely potom ponúka na burze. Cena podielu verne kopíruje hodnotu S&P 500. Vy kúpite jeden kus a máte vo vrecku malý kúsok všetkých päťsto firiem.
Na 51 % retailových účtov CFD dochádza k finančným stratám.
Druhou možnosťou sú takzvané CFD (contract for difference). To je zmluva medzi vami a brokerom. Pri predaji vám broker vyplatí rozdiel medzi nákupnou a aktuálnou cenou. Pozor však, funguje to aj opačne. Keď predáte so stratou, tento rozdiel doplácate vy.
Čo ovplyvňuje cenu indexu
Čo vlastne týmto indexom hýbe? V zásade tri veci.
Prvou je nálada na trhu a celková kondícia ekonomiky. Darí sa americkým firmám, darí sa indexu, priama úmera. S tým súvisí aj nezamestnanosť. Čím je nižšia, tým lepšie sa podnikom zvyčajne darí. Ale pozor na extrém. Keď je nezamestnanosť až príliš nízko, býva to signál prehriatej ekonomiky, po ktorom často prichádza ochladenie a s ním pokles.
Druhým faktorom sú úrokové sadzby Fedu. Nižšie sadzby znamenajú viac lacných peňazí v obehu. Firmám rastú tržby aj zisky a s nimi spravidla aj ich akcie.
Momentálne americká centrálna banka drží základnú sadzbu v pásme 3,5 až 3,75 %. Na júlovom zasadnutí ju nechala bez zmeny už piatykrát po sebe, ale hlasovaním 9:3. Traja členovia výboru chceli sadzby naopak zvýšiť, pretože inflácia sa drží nad dvojpercentným cieľom. Trh tak dnes počíta skôr so zdražovaním peňazí než s ich zlacňovaním, a to je pre akcie opatrnejšie prostredie než pred rokom.
A do tretice svetová politika. V pokojných časoch majú trhy tendenciu rásť. Príde konflikt, sankcie alebo niečo ako pandémia covidu, a nálada sa obráti. Toto nikto nenaplánuje vopred, s tým treba počítať.