Ako je to s infláciou
Inflácia znamená dlhodobý rast cien produktov a služieb, jednoducho toho, čo ako spotrebitelia kupujeme. Inak povedané, popisuje, ako rýchlo sa znehodnocujú vaše prostriedky držané v hotovosti alebo na bankovom účte. Inflácia je do istej miery plánovaná centrálnymi bankami. Väčšina z nich má svoj inflačný cieľ stanovený na 2 % ročne, platí to aj pre Európsku centrálnu banku.
V rokoch 2021 až 2023 rástli ceny v eurozóne najrýchlejšie za desaťročia. Na Slovensku sa medziročná inflácia v niektorých mesiacoch dostala do dvojciferných čísel. To je dnes minulosť. Cenový rast v eurozóne sa vrátil späť do blízkosti dvojpercentného cieľa ECB.
Znamená to, že máme vyhraté a o úspory sa báť nemusíme? Nie tak celkom. Aj zdanlivo neškodná dvojpercentná inflácia totiž za dvadsať rokov zníži kúpnu silu peňazí zhruba o tretinu. A práve preto dáva zmysel riešiť ochranu úspor dlhodobo, nie len vo chvíli, keď inflácia práve vyskočí do dvojciferných čísel.
Je hotovosť dobrá?
Mnoho z nás rado drží hotovosť alebo peniaze na bežných účtoch. Zásadným pravidlom pre boj s infláciou je ale naopak vyhnúť sa veľkým hotovostným rezervám. Tie vám samy od seba nerastú, zatiaľ čo ceny všetkého tovaru a služieb okolo vás áno. Samotné peniaze tak inflácia pomaly, ale isto znehodnocuje.
Sporenie nie je dostatočné
Ďalšou možnosťou, po ktorej mnohí siahnu, je sporiaci účet alebo termínovaný vklad. Sporiaci účet ponúka na jednu stranu istú mieru bezpečia a ľahký prístup k peniazom. Na druhú stranu ale sám o sebe nestačí na dlhodobé uchovanie hodnoty vašich úspor. Úrokové sadzby na sporiacich účtoch sa totiž s klesajúcou infláciou obvykle znižujú tiež. Výsledkom je, že vaše peniaze strácajú kúpnu silu, aj keď možno nie tak rýchlo, ako keby ležali na bežnom, neúročenom účte.
Konzervatívne stavebné sporenie tiež nestačí
Slováci sú pri investovaní veľmi konzervatívni. Pre mnohých je vrcholom „investovania“ stavebné sporenie. Pokiaľ si budete sporiť týmto spôsobom, infláciu ale tiež neporazíte. Zhodnotenie stavebného sporenia sa pohybuje v jednotkách percent a stojí najmä na štátnej prémii a bonusoch sporiteľne. Len vďaka tejto „nadstavbe“ na spomínané percentá dosiahnete. Do budúcnosti sa výnos môže znížiť. Štátna podpora tohto produktu sa pritom v posledných rokoch skôr zmenšovala.
Investičné zlato
Časť populácie si obľúbila ako investíciu zlato. Naň si v prípade zlatých zliatkov môžete doslova siahnuť, čo majú radi najmä konzervatívnejší investori. Ako je ale zrejmé z dlhodobých grafov ceny, zlato svoju hodnotu skôr drží. To znamená, že drží krok s infláciou, ale v zásade ju dlhodobo výrazne neprekonáva. Vaše prostriedky sa tak neznehodnocujú, ale ani zásadne nezhodnocujú. Budete plus mínus na svojom aj po desiatkach rokov.
Pri investovaní do zlata zvážte aj to, že nákup fyzického zlata je z krátkodobého hľadiska relatívne nevýhodný kvôli vysokým poplatkom. Výhodnejšie je z hľadiska poplatkov investovať do ETF alebo akcií u brokera, ktorý vás vysokými poplatkami nezaťažuje.
Alternatívne investície
Investovať možno tiež alternatívne, napríklad do kryptomien, umenia, komodít, drahého vzácneho alkoholu alebo zberateľských predmetov. Alternatívne investície však bývajú veľmi rizikové. Návratnosť tak nie je zaručená prakticky nikdy. Na túto skutočnosť investori často zabúdajú a dávajú do alternatívnych investícií príliš veľkú časť svojich prostriedkov. Všeobecne tak alternatívy môžu ochrániť pred infláciou, ale zďaleka nie vždy. Myslite na to a do alternatívnych investícií vkladajte iba malú časť svojich peňazí.
Investície do akcií vďaka ETF
Stále obľúbenejšie je investovanie do akcií, najmä do veľkých svetových alebo amerických akciových indexov. Je to možné hlavne vďaka ETF, teda ich nákupom u svojho napríklad internetového brokera.
ETF alebo fond obchodovaný na burze je iba nástroj. To znamená, že si treba rozmyslieť, do čoho jeho prostredníctvom investujete. Typicky ide o veľké a diverzifikované akciové indexy. Najčastejšie o americký index S&P 500 alebo celosvetový MSCI World. Indexy dlhodobo prekonávajú infláciu. Pri oboch spomínaných ide v priemere zhruba o 7 až 10 % ročne. Táto čiastka tak dlhodobo pokrýva infláciu a navyše vaše vložené prostriedky zhodnocuje.
Majte však na pamäti, že niektoré roky zárobkové byť nemusia. Aj na indexoch boli roky, kedy hodnota poklesla o desiatky percent. Ide ale o výnimočnú situáciu, ktorá navyše zatiaľ netrvala dlhšie ako rok alebo dva. Potom historicky vždy dochádzalo k návratu na hodnotu pred poklesom. Pri iných komoditách alebo jednotlivých akciách tomu tak nie je.
Zásadou je akcie nepredávať, ale naopak priebežne a pravidelne nakupovať. Typicky napríklad raz za mesiac, podľa finančných možností investora. Pokiaľ by ste túto pravidelnosť prerušili, môžete sa pripraviť o výnos, ktorý vám za dobu, kedy neinvestujete, jednoducho „utečie“. Honba za lepšou cenou v dlhodobom dôsledku skôr škodí. Investori ani nikto iný nedokáže presne odhadnúť prepady trhu.
Záverom
Inflácia je bohužiaľ neoddeliteľnou súčasťou našej ekonomiky. Jej úplné vymiznutie žiadna centrálna banka neplánuje. Raz za čas sa síce objaví takzvaná deflácia, čiže znižovanie cien. Taká situácia je ale veľmi výnimočná a za posledných 10 až 20 rokov prakticky nenastala. Spoliehať sa na ňu do budúcnosti nemožno.
Aj keď sa dnes inflácia vrátila k normálnym hodnotám, chrániť hodnotu svojich peňazí má zmysel stále. Stačí na to niektorý z mnohých investičných nástrojov, napríklad ETF, ktoré môžu vaše prostriedky dlhodobo zhodnotiť a ochrániť ich pred znehodnotením.