V nich potom nachádza príležitosť k rastu. Hovorí sa aj o vnútornej hodnote akcií (respektíve o vnútornej hodnote obchodovanej spoločnosti) alebo anglicky o tzv. „Intrinsic Value“.
Používajú sa rôzne metriky. Skutočná hodnota sa zisťuje kombináciou ukazovateľov, ako sú finančné výkonnosti spoločnosti, výnosy, peňažný tok alebo zisk. Ďalej sa berie do úvahy aj obchodný model, cieľový trh a konkurenčné výhody. Pozrime sa na jednotlivé účtovné ukazovatele podrobnejšie.
Zakladatelia hodnotového investovania
Za zakladateľa hodnotového investovania (anglicky „Value Investing“) sa považujú dva profesori ekonómie, Benjamin Graham a David Dodd. Grahamova najslávnejšia kniha The Intelligent Investor sa skvele predáva dodnes. Medzi študentmi a nasledovníkmi Grahama sa radí tiež veľmi úspešný investor Warren Buffett, ktorý z nuly vybudoval svoju spoločnosť Berkshire Hathaway, ktorú stále riadi. Tento deväťdesiatročný investor do značnej miery ukazuje, že ide z dlhodobého hľadiska o vhodný a výnosný spôsob investovania.
Pravidlo jednej tretiny
Na úvod uvedieme jedno základné pravidlo priamo Benjamina Grahama. Zakladateľ teórie uvádza, že príležitosť k nákupu sa objaví vtedy, ak je akcia podhodnotená aspoň o jednu tretinu.
Ukazovateľ P/B (Price-to-book)
Ide o pomer ceny akcie (price) k účtovnej hodnote akcie (book). Inak vyjadrené, ide o násobok kapitálu spoločnosti, ktorý si investor kúpi v cene akcie. Merí sa predovšetkým hodnota aktív. V prípade, že je cena akcie nižšia ako hodnota aktív, akcie sú podhodnotené zároveň za predpokladu, že spoločnosť nie je vo finančnej tiesni.
Ukazovateľ P/E (Price-to-earnings)
Niekedy je označovaný anglicky ako P/E ratio. Ide o pomer ceny k zárobkom spoločnosti. Ukazujú sa na ňom výnosy, teda či cena akcie odráža skutočne peniaze, ktoré si spoločnosť dokázala zarobiť. Pomer P/E sa všeobecne veľmi líši podľa druhu akcie, napríklad či ide o technologickú spoločnosť alebo banku. Je potrebné si strážiť aktuálne odporúčania výšky P/E, ktoré sú vyhlasované spravidla certifikovanými investičnými poradcami alebo bankami.
Voľný peňažný tok
Ide o hotovosť, ktorú spoločnosť generuje z výnosov svojich obchodných operácií po odpočítaní nákladov. Takáto hotovosť zostáva po zaplatení všetkých výdavkov vrátane prevádzkových nákladov a veľkých nákupov (kapitálové výdavky).
Typicky sa nakupujú v prípade priemyselných konglomerátov stroja do výroby alebo napríklad patenty u technologických gigantov. Vo všeobecnosti ak spoločnosť generuje voľný peňažný tok, zostávajú jej peniaze na investície do budúcnosti podnikania, dokáže bez problémov splácať svoje dlhy, vyplácajú sa dividendy a spoločnosť prosperuje.
Nadhodnotené nekupovať
Podrobný výklad jednotlivých pravidiel uzavrieme jedným všeobecným. Hodnotové investovanie si zakladá na tom, že investor nekupuje „drahé“ alebo dokonca „predražené“ akcie. Akokoľvek lákavo vyzerajú súčasné predné technologické akcie, ako je Tesla alebo Apple, väčšinou kritérií by neprešli, a tak by ich Graham určite nekupoval.
Je na zváženie každého investora, či dá prednosť pozvoľnému rastu hodnotového portfólia, alebo uprednostní dravé akcie posledných dvoch desaťročí.
Kritika hodnotového investovania
Nájdu sa ale aj kritici celej teórie. Od poslednej krízy z rokov 2007 a 2008 hodnotové tituly pomerne výrazne zaostávajú za americkým akciovým trhom, ktorý ženou hore najmä vybrané rastové akcie. Najviditeľnejší rozdiel je u tzv. skupiny FAANG, teda Facebook, Apple, Amazon, Netflix, Google (resp. dnes už Alphabet). Tieto akcie majú totiž v indexoch pomerne veľkú váhu, teda dvíhajú celkovo trh nahor.
Investori obhajujúci hodnotový prístup často hovoria, že náhle a veľmi silné zdražovanie rastových titulov nie je dlhodobo udržateľné. Z historického hľadiska (napríklad z pohľadu 20. storočia) majú pravdu. Situácia sa približne od roku 1995 zmenila. Pravdepodobne za to môže rýchly nástup technologických titulov. Niektoré technologické firmy, ktorých trhová kapitalizácia dorastá gigantických rozmerov, nezaváhali ani po prasknutí technologickej bubliny v roku 2001 a nezaskočila ich ani kríza roku 2008.
Na druhej strane, investor by nemal len celý život čakať na jednu veľkú príležitosť, ktorá nemusí prísť. Väčšina poradcov a investorov sa zhoduje na tom, že investovanie je dlhodobá záležitosť a každý by si mal postupne budovať svoje portfólio. Ako sa ukázalo v tomto roku, s nákupmi niekedy nie je dobré otáľať, aby vám neušiel pomyselný vlak. Niektorí investori len márne čakajú na naozaj veľký pokles akcií už od krízy roku 2008.
