Časť kryptomien funguje na mechanizme Proof of Stake (skrátene tiež PoS). V praxi to znamená, že tieto kryptomeny nie sú ťažené pomocou špecializovaného hardvéru, ale ich transakcie overujú validátori. Ťažba na princípe Proof of Stake tak na jednej strane nespotrebuje toľko elektrickej energie. Na druhej strane kritici tvrdia, že stakované coiny oveľa viac podliehajú centralizácii, teda hromadeniu veľkej zásoby coinov v rukách niekoľkých málo držiteľov, ktorí môžu byť často validátormi.
Čo je to staking
Staking je mechanizmus, ktorým sa v kryptomenovej sieti overuje správnosť vykonaných transakcií. Spočíva v uzamknutí určitého obnosu kryptomeny validátorom za účelom overovania transakcií. Užívateľ svoje kryptomeny v sieti uzamkne. Súčasne pomocou špeciálneho softvéru overuje transakcie vykonávané ostatnými užívateľmi. Za túto prospešnú činnosť (za riadne udržiavanie siete) patrí validátorovi odmena. O Proof of Stake kryptomenách sa niekedy hovorí ako o druhej generácii kryptomien. Prvá generácia patrí takzvanému Proof of Work algoritmu, kam patrí napríklad veľmi dobre známy Bitcoin alebo Litecoin.
So stakingom máte možnosť získať tzv. pasívny príjem. To znamená, že vaše prostriedky uzamknuté v ekosystéme kryptomeny sa samy zhodnocujú. Zo strany užívateľa nie je potrebná žiadna ďalšia aktivita. Iba pokiaľ chcete staking ukončiť, je treba zamknuté coiny odomknúť a nechať si ich zaslať späť na svoju peňaženku.
Odmeny za staking
Výška odmeny sa u jednotlivých kryptomien líši. Obvykle sa odmena pohybuje medzi 3 a 10 percentami za rok. Bežne platí, že u nových a doposiaľ nezavedených kryptomien sú odmeny vyššie, aby nalákali nových validátorov. Naopak, pri projektoch, ktoré fungujú už niekoľko rokov, býva odmena nižšia, bežne okolo 3-5 percent.
Najmä začínajúci užívatelia si môžu klásť otázku, odkiaľ sa berú odmeny vyplácané validátorom? Vyplácané odmeny pochádzajú jednak z transakčných poplatkov a jednak postupným uvoľňovaním nových jednotiek kryptomeny do obehu. Poplatky v kryptomenovej sieti môžu byť premenlivé. Obvykle sa mení podľa toho, ako je sieť aktuálne vyťažená. Vyššie poplatky sú medzi užívateľmi vo chvíli, keď je sieť veľmi vyťažená. Naopak klesajú mimo špičky.
Ako na stakingu zarábať a aké sú riziká
Svet kryptomien nie je bez rizík. Zrejme najväčším možným problémom stakingu je znehodnotenie podkladového coinu. Ak napríklad bude váš ročný výnos 10 %, ale kryptomena stratí medziročne 20 % svojej hodnoty, potom ste o svoje prostriedky reálne prišli. Odporúčame si preto veľmi starostlivo naštudovať, v rámci akej kryptomeny uzamknete svoje prostriedky v rámci stakingu.
Ďalším potenciálnym rizikom je, že vo väčšine prípadov nedržíte počas stakingu svoje privátne kľúče. V kryptomenovej komunite sa vžilo pravidlo „not your keys, not your coins“. Teda pokiaľ zveríte svoje coiny určitej platforme, nie sú vo výsledku skutočne vaše. Najčastejšie sa také riziko prejaví tak, že delegujete svoje prostriedky na burzu, kde staking skutočne prebieha. V danej chvíli nemáte skutočne coiny pod kontrolou a musíte veriť burze, že vám po čase coiny vrátane odmeny oplatí, a preto je dôležité vybrať si dôveryhodnú burzu, kde sa nebudete musieť o svoje peniaze báť.
Na 76 % účtov retailových investorov dochádza k finančným stratám pri obchodovaní s CFD u tohto poskytovateľa. Mali by ste zvážiť, či si môžete dovoliť podstúpiť vysoké riziko, že utrpíte finančné straty.
Komu sa oplatí staking
Všeobecne povedané staking vyžaduje pomerne veľkú dôveru v projekt, do ktorého vkladáte svoje peniaze. Oplatí sa vtedy, ak dlhodobo danej kryptomene veríte a budete ju chcieť držať aj v budúcne.
Pokiaľ patríte skôr medzi špekulantov na nové kryptomeny, potom niektoré ekosystémy ponúkajú pri stakingu výplatu v nových coinoch. To znamená, že stakujete „pôvodný“ coin a získavate odmenu v kryptomene, ktorá je novo vypustená do obehu. Samozrejme tento spôsob výplaty so sebou nesie riziko, že sa nová mena vôbec neuchytí. Na druhej strane je tu aj možnosť veľkého úspechu, a teda aj zhodnotenia vyplatenej odmeny.